“Otvorte si chránenú dielňu a maľujte si hrnčeky “ - povedala doktorka.

Ako poviete pani doktorka, s radosťou. Ako som sa dostala zo 100 nočných smien na 0,04 dennej smeny? Jednoducho. Možno ten výpočet nieje správny , nedáva zmysel alebo podobne, napadol mi len tak. Proste veľa nočných a smer ranné smeny mimo výroby. Moje telo prestávalo časom fungovať približne po 23hodine ospalosť, trpnutie rúk , bolesti chrbta. Takto sa to kopilo až mi nastal čas nízkej hladiny cukru aspoň ja som si to myslela. O 23hodine keď som si nedala niečo sladké , slané tak sa mi neskutočne točila hlava a nevedela som ani rozprávať. Už sa to nedalo zvládať , hučali mi to hlavy aby som prestala , som ešte mladá a tieto bublinky. Rozhovor s vedúcou dopadol dobre , je vidno , že jej na niektorých zamestnancoch záleží a je ochotná robiť ústupky hurá na ranné smeny. Po čase sa tieto stavy presunuli na 12stu hodinu a ešte väčším časom som nezvládala už ani 8 hodinové smeny. Áno ! 27 ročná nevládze. Vo februári som sa zobudila opuchnutá , samozrejme som išla do roboty , debilka. Neustupovalo to , zhoršovalo sa to. Išla som lekárke a tým som spustila svoj lekársky kolotoč.

Výsledky testov z alergológie , zistilo sa , že mám silnú alergiu na múčne roztoče. Moja prvá reakcia na pani doktorku bola , že čo to do pekla je ? To existuje ? Existuje a mám všetky štyri druhy či koľko ich je. “Vy rozhodne nemôžete pracovať pri múke. Ak Vám nebude robiť zle aj stánkový predaj , musíte si hľadať inú prácu. Snáď nechcete skončiť na áre opuchnutá bez dychu?” V tých slovách sa mi prehnali všetky momenty za dva roky v pekárni. Zle časy aj dobré časy. Život to asi takto chcel a povedala som si , že sebe a zdraviu už ubližovať viac nebudem. S pani majiteľkou sme sa dohodli , že si zavoláme keď pôjdem z PN-ky a nájdeme riešenie. Takto nejak sa dostanete zo 100 nočných smien na 0,04 denných smien.  O deň neskôr som mala kontrolu s mojou lekárkou. Náš pokec je stále o tom istom nechápe ako mi nemohli uznať invalidný , mohla som byť doma na klude a sem tam nejaká brigáda. “Poďme to skúsiť znova , veď teraz mám toho viac ako dosť , neviem kam skôr.” “Nedajú Vám invalidný na múčne roztoče , či?” Zasmiali sme sa a  k tomu mi pridala žiadanky ĎAĽŠIE. “Musíme zistiť z čoho je odpadávanie a podáme to.” Pani doktorka dobre vie, aké je moje telo zázračné a nezistíme, prečo sa skladám ako kolobežka doma a už aj v obchode. “V pohode , iba si posedím a idem ďalej” a doktorka iba pozerá na mňa a nechápe. Vraj je to opis miernych epileptických záchvatov, ktora mi nebola potvrdená. Úplne posledná možnosť je , že mi začína alebo teda, mojej hlave začína kompletne hrabať za tie celé roky , zo všetkého. Fotografia pod textom je súvisiaca ;) cesta od alergologičky s mojim feši doprovodom.