V dávnej minulosti som mala umelecké sklony. Fotografovala som.
K maľovaniu som sa moc nemala, čarbala som si presne každé dva mesiace. Vždy ma to muselo niečim zaujať, keď som videla na “nete” obrázok. Ceruzky , guma poprípade pero a čarby-čarby. Vypustila som myšlienky , úzkosti a všetko zlé z hlavy a bola som spokojnejšia.
Inak tomu nieje ani teraz.
S menším rozdielom , tentokrát mám plátno , sto štetcov a akrylové farbičky.
Maľujem častejšie, každým dňom sa zlepšujem a trenujem si motoriku rúk. Kvôli poškodeným stavcom v krčnej chrbtici sa mi trasú ruky , vykrúcajú prsty a podobne ale od maľovania ma to neodradí.
Moje maľované plátna a ostatné maľované produkty sú pre Vás k dispozícíi.
Pri mojich kresbách to bol niekedy hop-trop ako sa hovorí.
Nevedela som napríklad nakresliť nos , pery. Preto, som sa často krát trápila a chcela nechať kresbu nedokončenú. Ale nakoniec, všetko dobre dopadlo a všetky kresby boli dokončené, bez farieb, čiernobiele. V jednoduchosti je krása.
Pred plátnovými kresbami som začala kresliť v appke na telefóne.
Jednak aj kvôli návrhom na tričká som hľadala vhodnú aplikáciu a aj mi prišlo nudné iba obyčajný text , dodala som k tomu aj malú ilustráciu. Neskôr ako som sa zoznámila s appkou som začala kresliť už farebne , nie čiernobielo.
Trochu farbičiek do života.
Maľovanie na plátno a textil
sa stalo mojim najväčším hobby. Zo zaciatku to nebolo vôbec jednoduché. Plátno bolo iné ako papier a akrylové farby iné ako obyčajná ceruzka. Pomýliš sa , nevymažeš ale nakoniec sa stali z nás najlepsí kamaráti.
Farbu mám, asi všade, ale chcelo to viac farieb do života