Zabudla som žiť len tak

Zabudla som žiť len tak

Zabudla som aké je to, len tak bez cieľa ísť ulicou. Vždy len preletím ulicou na vyšetrenie , v posledných dňoch mám cieľ. Inokedy aj keď som mala vyšetrenie , nepreletela som ulicou, len tak. Zabudla som aké je to, len tak si kúpiť niečo pre seba. Teraz myslím hlavne na rozbiehajúcu sa značku, svojim spôsobom , je to niečo pre mňa. Myslím hlavne na druhých , na seba zabúdam. Som ochotná dať svoje posledné euro mamine, bratovi, sestre. Nie sebe. Zabudla som aké je to , len tak pozerať televízor. V hlave mám milión nápadov , návrhov ktoré by som chcela , chcem zrealizovať a nevnímam seriál alebo film. Zabudla som aké je to, len tak si vyjsť von na prechádzku. Mám strach , že odpadnem , podlomia sa mi nohy a môj pes ma nezachráni, ľahne si so mnou. Viem, sú ľudia na tom o dosť horšie zdravotne , ale každý človek sa o seba bojí, nech má čo i len sopeľ. Zabudla som , aké je to robiť blaznovstvá, len tak. Vždy a všade , smiať sa nahlas, kričať.

Zabudla som , aké je to žiť len tak.

P.S. Možno to vyznie depresívne , ale nemusíte sa báť nemám ju. Napadlo mi to cestou vlakom na vyšetrenie , som celkom veselá osôbka :-)